Dnes už vedci dokážu úspešne z kmeňových buniek lososa alebo pstruha pomocou rastu v živnom médiu a zmiešaním s rastlinnými bielkovinami vytvoriť rybie prsty alebo rybie guľky. Spoločnosti ako BlueNalu, Finless Foods, Bluu Seafood, či Avant Meats vyvíjajú kultivované ryby a morské plody, ale podľa dostupných informácií zatiaľ nemajú povolenie na komerčný predaj. Na rozdiel od nich, Wildtype získala súhlas amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv, na výrobu kultivovaného lososa, ktorý sa môže podávať v reštauráciách v USA.
Náhrada mliečnych produktov
Pri mliečnych výrobkoch sa firmy väčšinou venujú výrobe srvátkovej bielkoviny alebo kazeínu. Tátotechnológia sa líši od kultivácie živočíšnych buniek. Pomocou presnej fermentácie sa mikroorganizmy využívajú na produkciu konkrétnych bielkovín, ktoré sa následne môžu použiť pri výrobe nápojov, syrov či ďalších potravín. K najznámejším spoločnostiam v tomto segmente patrí Remilk, Perfect Day, Vivici, New Culture, Formo alebo Those Vegan Cowboys, pričom každá sa nachádza v inej fáze - niektoré dodávajú bielkovinové suroviny potravinárskym výrobcom, iné vyvíjajú vlastné hotové produkty alebo spolupracujú s etablovanými značkami. Remilk už v spolupráci s izraelskou mliekarňou Gad Dairies uviedla v novembri 2025 na trh mliečny nápoj The New Milk v kaviarňach a reštauráciách v Izraeli a januári 2026 sa objavil aj vo vybraných supermarketoch.
Vaječná bielkovina zo skúmavky
Ďalšou oblasťou je výroba vaječných bielkovín. Cieľom nie je vytvoriť celé vajce so škrupinou, ale produkovať konkrétne bielkoviny, ktoré plnia podobnú funkciu ako tradičné vaječné zložky v potravinárstve. K spoločnostiam, ktoré vyrábajú vaječnú bielkovinu patrí The Every Company. Onego Bio zasa vytvára Bioalbumen, fermentačne vyrábaný ovalbumín, ktorý je hlavnou zložkou vaječného bielku a využíva v omáčkach, dezertoch, pečive, a ďalších potravinách. Cieľom je túto bielkovinu vyrábať kontrolovane pomocou fermentácie namiesto jej priameho získavania z vajec.
Investícia? Áno, ale sprostredkovane...
Ani jedna z vyššie spomínaných firiem zatiaľ nie je na burze, takže pre investorov neexistuje možnosť kúpiť si ich akcie. Síce existujú aj sekundárne trhy s akciami súkromných spoločností, ale prístup k nim býva obmedzený a akcie nie sú dostupné ako bežné burzové tituly. To však neznamená, že sa do tohto segmentu predsa len nedá investovať. Existujú totiž firmy, ktoré pôsobia v oblasti biotechnológií, fermentácie, enzýmov či potravinárskych ingrediencií, ktoré musia dodávať suroviny alebo výrobné kapacity. Medzi nepriame investičné možnosti pre záujemcov patria Novonesis, DSM- Firmenich alebo Ginkgo Bioworks. Treba si však uvedomiť, že úspech týchto firiem rozhodne nezávisí len na laboratórne vyrábaných potravinách. Investori by preto pri rozhodovaní mali zvážiť celkové podnikanie týchto firiem, finančné výsledky a ocenenie akcií, nielen potenciál nového potravinárskeho segmentu- to však koniec koncov platí pri každej investícií.
Deliaca čiara
Zatiaľ čo biotechnológie otvárajú nové možnosti výroby potravín a môžu prispieť k znižovaniu environmentálnej záťaže, nie všetky krajiny k nim pristupujú rovnako. Taliansko sa stalo už v roku 2023 prvou krajinou na svete, ktorá zakázala vyrábať, predávať alebo dovážať kultivované mäso zo živočíšnych buniek a zákon sa vzťahuje aj na krmivo pre zvieratá vyrobené z takéhoto mäsa. Opačný príklad predstavuje Singapur, ktorý už v decembri 2020 povolil predaj konkrétneho kultivovaného kuracieho výrobku od spoločnosti Eat Just a stal sa prvou krajinou, ktorá schválila predaj kultivovaného mäsa. Toto povolenie sa však týkalo konkrétneho výrobku a nemožno ho automaticky vzťahovať na všetky kultivované potraviny.
Nádejná štúdia z Fínska
Potenciálne environmentálne prínosy nových potravinárskych technológií skúmali aj fínski vedci. Štúdia publikovaná v roku 2022 v časopise Nature Food modelovala, ako by náhrada časti živočíšnych potravín novými alebo rastlinnými alternatívami mohla ovplyvniť environmentálnu záťaž európskych jedálničkov. V modelových scenároch sa potenciál globálneho otepľovania, spotreba vody a využitie pôdy mohli znížiť o viac než 80 percent. Medzi uvažované alternatívy patrili napríklad kultivované mlieko, mikrobiálne bielkoviny, hmyzia múčka a kelp. Výsledky však predstavujú modelové scenáre, nie záruku, že každá nová potravina dosiahne rovnaké úspory.
Veľký otáznik: Prijme verejnosť potraviny zo skúmavky?
Napriek potenciálnym environmentálnym prínosom však zostáva jednou z najväčších prekážok širšieho rozšírenia potravín vyrábaných pomocou bunkovej kultivácie ,či presnej fermentácie ich prijatie zo strany spotrebiteľov. Pre výrobcov preto nebude výzvou iba zdokonaliť samotnú technológiu a zvýšiť objem produkcie, ale aj zrozumiteľne vysvetliť, ako tieto potraviny vznikajú, aké kontroly bezpečnosti podstupujú a v čom môžu byť prínosné pre spotrebiteľov aj životné prostredie. A samozrejme dôležitá bude aj otázka znižovania výrobných nákladov, ktoré sú tak ako som spomínala v poslednej analýze, napríklad pri kultivovanom kakau stále pomerne vysoké... To, že technológia funguje v laboratóriu alebo v menšom výrobnom meradle, totiž neznamená, že bude ekonomicky konkurencieschopná pri masovej produkcii.
