Viac ako dve dekády nesplneného záväzku

V krajinách Vyšehradskej štvorky sa vyslovila verejnosť v referendách za vstup do Európskej únie ešte na jar v roku 2003. Podpisom prístupovej dohody a prijatím pravidiel Maastrichtskej zmluvy sa zaviazali prijať v budúcnosti euro.  Lenže tento záväzok nie je presne časovo vymedzený a uplynulo už 21 rokov, no Maďarsko, Poľsko ani Česko sa svojich mien nechcú vzdať. Jediné, ktoré ochotne vymenilo slovenskú korunu za európsku menu a vstúpilo do eurozóny bolo v roku 2009 Slovensko.

Prieskumy v Česku hovoria jasne

Voči Euru sa na území Českej republiky ostro vyjadroval už vtedajší prezident Václav Klaus a jeho rétorika sa nezmenila dodnes. Naopak, aktuálny prezident Peter Pavel začiatkom roka 2024 nabádal na začatie odbornej diskusie na tému prijatia eura a naplnenia záväzku krajiny voči EÚ. Lenže nálada v krajine stojí proti tomuto návrhu. Z minuloročného prieskumu agentúry Median pre Radiožurnál vyplynulo, že proti prijatiu eura je až 58 percent českých občanov. Krajina by pritom bez väčších problémov dokázala splniť tzv. Maastrichtské kritériá, ktoré sú pre vstup do eurozóny potrebné a zahŕňajú limitovanú mieru inflácie, deficit štátneho rozpočtu, dlhodobú úrokovú mieru,  a veľkosť verejného dlhu. Okrem toho musí byť  mena krajiny minimálne dva roky pred hodnotením zapojená do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) a jej kurz sa musí pohybovať v prísne stanovených hraniciach. Z minuloročného prieskumu Európskej komisie (EK) však vyplynulo, že krajina zatiaľ splnila len jednu podmienku - dlhodobej úrokovej miery.

Termín nie je stále známy

Kvôli nedostatočnej podpore obyvateľstva Česko stále neplánuje stanoviť termín prijatia európskej meny. Minister financií Zbyněk Stanjura pre agentúru AFP nedávno uviedol, že pokiaľ podpora eura v krajine nedosiahne aspoň 50 percent, nemá zmysel vzdávať sa českej koruny. Faktom však zostáva, že napriek skepticizmu v krajine, platí až 78 percent ľudí v Európskej únií eurom a Česko je exportná ekonomika. V praxi by tak euro znamenalo zrýchlenie, zjednodušenie a zníženie transakčných nákladov, jednoduchú cenovú porovnateľnosť s inými krajinami, ale aj vyššiu atraktivitu pre zahraničných investorov, ktorú bolo možné sledovať po zavedení eura napríklad na Slovensku alebo v Slovinsku.

Euru zatiaľ nie sú naklonení ani Švédi a Poliaci

Minuloročné posudzovanie EK odhalilo, že Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko nespĺňajú všetky kritériá na vstup do eurozóny, pričom Poľsko a Maďarsko dokonca ani jedno z nich. Vo Švédsku a Poľsku je však nálada rovnaká ako v Českej republike. Z prieskumu verejnej mienky v roku 2024 vyplynulo, že euro by odmietlo 48,7 percenta Švédov a prieskum IBRiS v roku 2023 ukázal, že rovnako je na tom až 63 percent opýtaných Poliakov.

Čo nebolo - môže byť

Bulharsko pred pár dňami konečne splnilo všetky podmienky a dostalo od komisie zelenú. Bulharský lev by sa mal stať minulosťou už 1. januára 2026, kedy sa Bulharsko stane 21. krajinou, v ktorej bude možné platiť eurom. Naopak Rumuni posunuli plán zavedenia eura z roku 2024 až na obdobie rokov medzi 2027-2028. Maďarsko zatiaľ neplánuje stanoviť žiadny dátum na zavedenie eura z dôvodu deficitu štátneho rozpočtu.