Miliardy vďaka uvoľneným obmedzeniam
Prísne fiškálne pravidlá pomohli Nemecku zmierniť dopady kritických situácií ako bola finančná kríza z roku 2008 alebo pandémia koronavírusu, no v posledných rokoch viedli k hospodárskemu úpadku. Za účelom prinavrátenia konkurencieschopnosti najväčšej európskej ekonomiky a na pozadí geopolitického napätia, väčšina nemeckých politikov 18. marca 2025 odsúhlasila uvoľnenie fiškálnej brzdy, ktorá sleduje pomer verejného dlhu voči HDP. Úprava zahŕňa vyňatie výdavkov na obranu, ktoré tvoria viac ako 1 percento HDP z dlhových obmedzení, rozšírenie ročnej úverovej marže vo výške 0,35 percenta HDP aj na spolkové krajiny (doteraz ju mala len vláda), vrátane zriadenia fondu vo výške 500 miliárd EUR. Investície by mali byť v najbližších dvanástich rokoch využité na vylepšenie infraštruktúry ako sú pozemné komunikácie, školstvo, zdravotníctvo a energetický sektor. Od roku 2009 majú spolkové krajiny povinnosť udržiavať deficit vo výške 0,35 percent HDP ročne. Konzervatívny prístup viedol k tomu, že v roku 2023 sa Nemecku darilo udržať verejný dlh na úrovni necelých 63 percent. Pre porovnanie – táto úroveň bola výrazne pod priemerom EÚ na úrovni 91,6 percent, pričom napríklad v Taliansku to bolo viac ako 134 percent a v Grécku dokonca 163,9 percent.
Proti pravidlám
Podľa Financial Times by mohla spolková krajina zvýšiť dlhový pomer až na 86 percent bez toho, aby to malo negatívny ekonomický dopad na hospodársky rast. Uvoľnenie dlhovej brzdy vedie k zvyšovaniu verejného dlhu, čo je opačný scenár oproti tomu, čo nariaďuje EÚ. Podľa aktualizovaných pravidiel, ktoré vstúpili do platnosti v apríli minulého roka, musia krajiny, ktorých verejný dlh presiahol 60 percent, priniesť plán na jeho postupné znižovanie s udržaním 3- percentného deficitu.
Dopad na EÚ
Podľa portálu Vanguard, by mohol deficit Nemecka do budúceho roku vzrásť na 1,5 percenta pri rozumnom základnom scenári, čím by sa zvýšil HDP aj celého bloku o približne 0,4 až 0,5 percentuálneho bodu. Navyše, rozhovory o potenciálnom odsúhlasení dlhovej reformy viedli na začiatku marca k značnému nárastu výnosov z 10-ročných nemeckých dlhopisov. Pokračujúci rast môže byť negatívny pre ďalšie znižovanie sadzieb v Európe a môže krajiny ako Taliansko a Grécko zadlžiť ešte viac.
Naštartovanie dynamiky v Európe
Na druhú stranu je potrebné uviesť aj pozitívne aspekty. Uvoľnenie finančných prostriedkov a ich správna alokácia môže priniesť ekonomické benefity Nemecku. Vyššie investície do kritických sektorov podporia výrobu, dopyt po nemeckých produktoch v zahraničí a teda rast exportu. Rovnako profitujú aj obchodní partneri krajiny, ktorí môžu zaznamenať vyšší dopyt po svojich produktoch. Napríklad HDP Česka, ktorého vývoz a dovoz z Nemecka v minulom roku tvoril 32 resp. 21 percent, by sa podľa ekonóma portálu Patria Finance, Jana Bureše, malo mierne zvýšiť o asi 0,5 percenta. Poradca pre národnú bezpečnosť ČR, Tomáš Pojara, podľa ČTK očakáva najväčší prínos v automotive, zbrojárskom a stavebnom sektore. Pozitívom by to mohlo byť aj pre Slovensko, ktorého je Nemecko najväčším partnerom s 21 a 17- percentným podielom na vývoze resp. dovoze. Výnimka týkajúca sa obranných výdavkov môže pozitívne ovplyvniť nemecké firmy ako Rheinmettal, najväčšieho výrobcu v sektore obrany, alebo priemyselného giganta ThyssenKrupp. Výzvou by pre Nemecko by mohli byť z dlhodobého pohľadu clá vo výške desiatok percent uvalených Donaldom Trumpom na Európsku úniu. Kvôli nim nemecký minister financií, Jorg Kukies, odhaduje pokles exportu z krajiny o 15 percent.
